Od roku 2002 do roku 2015 s prestávkami nakrúcal Christophe Agou, svetoznámy francúzsky fotograf žijúci v tom čase v New Yorku, svoj drsný, nostalgický a zároveň prekvapujúco vtipný dokumentárny film. Odohráva sa v Massif Central, v krásnom, ale akoby Bohom zabudnutom horskom prostredí južného Francúzska. Civilizácia sa ho dotkla len zľahka. Je to film esteticky krásny a zároveň emocionálne pôsobivý. Portrét starých ľudí prerastá do širšieho metaforického portrétu vidieka, lásky k pôde. Príbeh odchádzania a staroby je smutnokrásny a charakteristický pre konflikt medzi prírodou a spoločnosťou či tradíciou a modernosťou. Agou dokončil nakrúcanie svojho filmu v roku 2015, postprodukciu po jeho smrti realizovali jeho spolupracovníci. Premiéru mal v roku 2017 na MFF v Cannes.