Annie Hall je jedným z Allenových najlepších diel. S hlavným hrdinom filmu – úspešným newyorským televíznym komikom Alvym Singerom – vstúpila na plátna kín postava, ktorá sa stala typickou pre väčšinu jeho ďalších filmov: mestský neurotik. V postave čudáckeho zakomplexovaného intelektuála uprostred manhattanskej džungle našiel Allen konečne sám seba.
Alvyho práve opustila jeho priateľka Annie Hall. On teraz v retrospektívach spomína na svoju veľkú lásku a snaží sa nájsť príčiny jej stroskotania. V epizódnych úlohách sa mihnú hollywoodske hviezdy Jeff Goldblum, Beverly D’Angelo a Sigourney Weaver.
Film získal štyroch Oscarov (réžia, pôvodný scenár, film, ženský herecký výkon) a Woody Allen navyše nomináciu na Oscara pre najlepšieho herca, nomináciu na Zlatý glóbus za réžiu a Zlaté glóbusy za herecký výkon v muzikáli/komédii a za scenár.
.jpg)
iba v slovenčine
Prezentácia venovaná filmovým lokalitám v Košickom a Prešovskom kraji je prehliadkou obcí, miest a objektov, ktoré boli v minulosti využité pri nakrúcaní filmov a seriálov slovenskej aj zahraničnej produkcie. Divákov sprevádza lokalitami, kultúrnymi pamiatkami aj miestami, ktoré filmárom poskytli exteriéry a interiéry, a tým sa stali vizuálnou súčasťou rôznorodých žánrov – od rozprávok až po filmy a seriály nabité akciou. Uvádza mieru využitia aj prípadné filmové úpravy, ktoré si miesto vyžiadalo, pojednáva o miere popularity niektorých miest medzi filmármi a poukazuje na rôznorodosť a atraktivitu takýchto miest, čím zároveň prináša pohľad a inšpiráciu na príležitosti v cestovnom ruchu. Prezentáciou sprevádza Mgr. Tomáš Galierik, špecialista na filmový turizmus. Vyštudoval kulturológiu a riadenie turizmu, pôsobil v známej cestovnej kancelárii a je autorom knižnej encyklopedickej série Filmové miesta (2021) a Filmové miesta 2 (2022).
Dospievanie v multikultúrnom prostredí dnešnej Viedne nie je pre Yesmin z moslimskej kurdskej rodiny úplne jednoduché. So svojimi kamarátkami Nati a Bellou túžia stať sa influencerkami a získať popularitu na internete. Ako s týmito predstavami skĺbiť otázku nosenia hidžábu, twerkovanie a popíjanie alkoholu na bujarých večierkoch, nie je úplne jasné. Kerima, Yesmininho brata, hľadá polícia, pretože kdesi z protestu zabil prasa, a dievčatá okrem toho zaujmú mladí kurdskí patrioti, čo situáciu mladých rebeliek značne skomplikuje.
Film bol nominovaný na Európsku filmovú cenu za Európsky objav roka a na Viennale získal cenu za najlepší rakúsky film.
Dokumentarista Marek Kuboš sa vo svojom najnovšom diele zameral na reflexiu slovenskej dokumentárnej scény. Tvorcov a tvorkyne rozdelil do troch generácií: svojej (90. roky), predošlej (pred 90. rokmi) a nastávajúcej (po 90. rokoch). Pozýva ich do svojho auta, kde s nimi diskutuje o ich vášni pre tvorbu, technických a ekonomických výzvach, pýta sa na etické hranice a budúcnosť dokumentu. Gro tvorí úspešná generácia, ktorá nastúpila v 90. rokoch: Milan Balog, Peter Kerekes, Robo Kirchhoff, Marek Kuboš, Juraj Lehotský, Marko Škop, Zuza Piussi, Jaro Vojtek a Marek Kuboš. Režisér s nimi, ale aj s ich predchodcami – Dušanom Hanákom, Máriom Homolkom, Ľubom Šteckom, Alexandrom Strelingerom, Mišom Suchým, Martinom Šulíkom, Dušanom Trančíkom – vedie rozhovory, ktoré prestriháva s ich tvorbou, a zároveň oboje zasadzuje do širšieho kultúrno-politického kontextu.
Satirická tragikomédia nakrútená podľa poviedky Petra Karvaša zo zbierky Čert nespí (1954) pranieruje vždy aktuálne prejavy karierizmu, diletantstva, byrokratizmu či pokrytectva. Film Petra Solana rozpráva príbeh kariérneho vzostupu nenápadného snaživého trianglistu Barnabáša Kosa, ktorý sa najmä pre svoju spoľahlivosť a nekonfliktnosť nečakane stane riaditeľom symfonického orchestra. Skromný hudobník, ktorý nikdy nehral „prvé husle“, sa najprv bráni, časom však podlieha zvodom funkcie. Náhle uverí vo svoju predurčenosť a hudbe začne vládnuť trianglom. Vrcholom jeho zaslepenosti sa stane koncert pre triangel a orchester. Kos si najprv užíva ochranu vyššie postavených a pochlebovanie podriadených, dianie v orchestri však postupne nadobúda kafkovsky absurdný charakter.
Martin Kaňuch
iba v slovenčine
Aké možnosti štúdia filmu ponúkajú vysoké filmové školy pre slovenských študentov a študentky na území Slovenska a Česka? Akým výzvam v súčasnom vzdelávacom prostredí čelia a aká je ich budúcnosť? V industry programe sa na Art Film Feste odprezentujú tri rôzne prístupy pre slovenských študentov a študentky azda najdôležitejších filmových vysokých škôl. Slovenské prostredie predstaví Darina Smržová, dekanka Filmovej a televíznej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave, a Peter Neveďal, pedagóg Akadémie umení v Banskej Bystrici. Pražskú Filmovú a televíznu fakultu Akadémie múzických umení odprezentuje prodekan pre zahraničie Dávid Čeněk.
Pred dvanástimi rokmi, v marci 2011, sa zrútili tri reaktory poškodené zemetrasením a cunami v jadrovej elektrárni v japonskej Fukušime. Všetci v okruhu 20 kilometrov boli evakuovaní, iba Naoto Matsumura sa rozhodol zostať – ako jediný z 80 000 ľudí. Tento krátky observačný film z Fukušimy je prvým spin-offom, ktorý rozširuje univerzum pripravovaného dokumentu We Have To Survive. Projekt tvorí jeden celovečerný film a kolekcia samostatných vedľajších krátkych filmov. Tvorcovia sa inšpirovali slávnymi veľkými trilógiami sprevádzanými niekoľkými vedľajšími príbehmi a zvolili formát pre dokumentárny žáner síce nezvyčajný, avšak veľmi vhodný. Najmä preto, že projekt WHTS má za cieľ zvyšovať povedomie o súčasných a budúcich vplyvoch klimatických zmien na náš život prostredníctvom osobných príbehov ľudí žijúcich v postihnutých oblastiach.
Dokumentarista Jaro Vojtek vo svojej najnovšej snímke otvára naliehavú tému gastarbeiterov, ľudí cestujúcich na týždňové pracovné cesty do zahraničia. Univerzálny fenomén zobrazuje cez tri individuálne príbehy: vodiča kamiónu, opatrovateľky v Rakúsku a partie robotníkov. Odzrkadľuje ich sny a túžby, ako aj obete, ktoré prinášajú, keď sú na ich príjmy odkázaní ich blízki, kým oni sú v cudzích mestách – v ubytovniach, cudzích domácnostiach. Čo sa s nimi deje? O čom snívajú? Jaro Vojtek spolu so scenáristom Marekom Leščákom vo filme skúmajú dôvody ich rozhodnutí pracovať mimo rodnej krajiny a otvárajú dôležitú otázku, či práca v zahraničí namiesto zabezpečenia stabilnej rodinnej situácie a blízkych vzťahov nemá za následok presný opak.
Film mal svetovú premiéru na českom Medzinárodnom festivale dokumentárnych filmov v Jihlave..
Adamant je jedinečné denné centrum a zároveň plávajúca stavba na Seine v centre Paríža. Primárne je určené pre dospelých trpiacich duševnými poruchami. Ponúka im starostlivosť, slúži ako priestor na zotavenie i udržanie dobrej nálady. Tím, ktorý ho vedie, sa snaží bojovať proti zhoršovaniu a dehumanizácii psychiatrie, ako najlepšie vie. Organizujú sa tu početné workshopy: šitie, počúvanie hudby, čítanie, písanie, kreslenie a maľovanie, práca s kožou, výroba džemov, kultúrne výlety. Funguje tu filmový klub či organizované kurzy relaxácie, ale pacienti tiež môžu prísť len tak, aby tu strávili voľnú chvíľu, vypili si kávu, cítili sa vítaní a slobodne sa vžili do atmosféry tohto miesta. Režisér Nicolas Philibert pozýva divákov na palubu, aby sa stretli s pacientmi i ošetrovateľmi, ktorí deň po dni kreujú život v nevšednom centre. Snímka Na lodi Adamant získala Zlatého medveďa za najlepší film na tohtoročnom Berlinale.
Najsymfonickejší strihový film Sergeja Loznicu je inšpirovaný rovnomennou zbierkou esejí od W. G. Sebalda, ktorá kritizuje nedostatok pozornosti venovanej civilným obetiam masového bombardovania nemeckých miest Spojencami počas druhej svetovej vojny. Jeho skladba je založená na archívnych záberoch a kladie znepokojivé otázky: Je morálne prijateľné používať civilné obyvateľstvo ako donucovací vojnový prostriedok? Je možné ospravedlniť masové ničenie v záujme vyšších morálnych ideálov? Tieto otázky sú dnes rovnako aktuálne ako pred 80 rokmi. Nočný bombardovací nálet nakrútený zo vzduchu osvetlený výbuchmi ďaleko pod ním. More svetiel ako z obrazov Jacksona Pollocka v negatíve fascinuje zvrátenou krásou, ale režisér vám nikdy nedovolí zabudnúť na dosah devastácie. Bomby vyznačujú deliacu čiaru medzi nemilosrdným predtým a potom.
Dva protichodné svety sa zrazia, keď sa profesionálny pašerák ľudí, štyridsiatnik Sam, neochotne rozhodne zachrániť 12-ročnú sýrsku migrantku Amal. Dievča uteká z rodnej Sýrie do Európy, pretože celá jej rodina sa niekde stratila počas vojnového konfliktu. Amal verí, že všetci jej najbližší príbuzní sú na ceste do Švédska, preto sa s odhodlaním vyberie na strastiplnú cestu do neznáma, aby ich našla. Sam najprv váha, ale hryzie ho svedomie a trápi myšlienka, že by mal malé dievča nechať bez pomoci v krajine nikoho na utečeneckej ceste. Výzvu napokon zo zištných dôvodov prijme a súhlasí, aby ilegálne putovali spolu. To je len začiatok nevšedného, silného, vrúcneho a bláznivého priateľstva na ceste, ktorá navždy zmení ich životy.
vstup na pozvánky
Art Film Fest sa každoročne začína slávnostným otváracím ceremoniálom. Vzácni hostia, filmoví tvorcovia, umelci a partneri medzinárodného filmového festivalu majú možnosť ponoriť sa do nezabudnuteľnej atmosféry a pútavého programu, ktorý sa koná v košickej Kunsthalle. Hoci je program primárne určený pre pozvaných hostí, aj verejnosť má šancu zahliadnuť filmové hviezdy a byť svedkom toho, ako kráčajú po červenom koberci hodinu pred slávnostným ceremoniálom.
V malom ukrajinskom mestečku dospieva malý Timofej. Žije s matkou a babičkou, ktorá si do spoločnej domácnosti privedie Felixa, veterána z Afganistanu, bývalého člena kontrarozviedky a excentrického alkoholika. Jeho prítomnosť je zdrojom neobyčajných, veselých i nebezpečných zážitkov a Timovi čiastočne nahrádza otca, nezodpovedného hazardéra. Píšu sa dobrodružné 90. roky a rodina má na život len skromné prostriedky, čo je pre tínedžera túžiaceho po nových teniskách a dievčenskom obdive zložitá situácia. Matka sa venuje podomovému obchodu s kozmetikou a rozhodne sa odísť za lepším životom do Kyjeva. Tima ju nasleduje, chce sa rozlúčiť s Felixom, lenže ten zmizol. Po rokoch sa ako dospelý vracia do bytu s podnájomníkom. Slúži v armáde. Babička zomrela a byt je na predaj. Z minulosti ostali len letmé klavírne akordy, sklad nepotrebných vecí a spomienka na Felixa, portrét skromnej nostalgie na časy bez vojny.
Dej filmu Aftersun sa odohráva v 90. rokoch v jednom tureckom prímorskom rezorte. Tu trávi dovolenku rozvedený mladý otec Calum so svojou jedenásťročnou dcérou Sophiou. Pohodové vystupovanie otca, ktorý nepokazí žiadnu zábavu a baví sa tým, že ho okolie považuje skôr za staršieho brata Sophie, však zastiera znepokojivý závoj melanchólie. Debut Charlotte Wells patril k najpríjemnejším prekvapeniam minuloročného festivalu v Cannes. Má nádych spomienky z detstva a na vystihnutie neopísateľných intenzívnych životných pocitov nepotrebuje žiadne okázalé gestá. Prekvapivo svieža a inšpiratívna réžia, skvelé herecké výkony.
Paul Mescal bol nominovaný na Oscara a cenu BAFTA pre najlepšieho herca v hlavnej úlohe a na Európsku filmovú cenu pre najlepšieho herca.
Šuštiakové súpravy, pestrofarebné saká, veľké magnetofóny, videoprehrávače, videopožičovne na každom kroku, nové spoločenské pomery, záplava rôznych podvodníčkov, začínajúci organizovaný zločin a s ním spojené násilie a korupcia. Režisér Jonáš Karásek a scenárista Tomáš Dušička zobrazili prostredie búrlivých deväťdesiatych rokov prostredníctvom čiernej komédie plnej akcie. V anonymnom slovenskom malomeste sa odohráva príbeh Laca – údržbára v múzeu, ktorý má sklony k cholerickým záchvatom. Pre svoju povahu sa ocitá v nesprávnom čase na nesprávnom mieste, čoho výsledkom je zranenie, ktoré ho poznamená na celý život. V snahe o pomstu sa spolu so svojím novým kamarátom Gabom vydáva na nebezpečnú misiu proti miestnej mafii. Film Invalid sa vďaka svojej divácky atraktívnej forme stal jedným z najnavštevovanejších filmov tohto roka.
Príbeh sedemročnej Romy, ktorej sa stratila andulka Mimi. Odhodlanie nájsť Mimi ju vedie cez prastarý dunajský les, v ktorom stretáva postavy so zdanlivo všednými príbehmi. Romy sa síce možno Mimi nájsť nepodarí, no objaví toho oveľa viac, napríklad dobrodružstvo a nových kamošov, a upevní aj kamarátstvo s Cypkom. Mimi je film venovaný deťom, stromom a rieke, lebo sú pre nás všetkých jedinou budúcnosťou.
Film Mimi mal svetovú premiéru na 73. ročníku Berlinale a získal Grand Prix medzinárodnej poroty v súťažnej sekcii Generation Kplus za najlepší film.