Lístky

otváracia doba 09:00 - 17:00 h

Výstavy a expozície Východoslovenského múzea v Košiciach:

A. Historická budova, Námestie Maratónu mieru:

- Košický zlatý poklad

- Gotika, Barok a Renesancia

- Poklady Archeológie v prúde času

- Lajči Báči – 120. výročie narodenia Ľudovíta Felda

- Výtvarné spektrum košického kraja

- Drevený kostolík z Kožuchoviec

B. Divízia, Hviezdoslavova 3

- Príroda Karpát – prírodovedná expozícia fauny a flóry

- Nitky života – etnografická expozícia

C. Lokalita Katovej bašty, Hrnčiarska 7

Miklušova väznica

Rodošto – pamätný dom Františka II. Rákociho

Kazematy – stredoveké opevnenie mesta Košice

Galéria Bašta – S. Jasovský – Nite abstrakcie (Výstava obrazov)

Dom remesiel – Kamenári – výstava dobového remesla

Film Deti vojny a mieru mal svetovú premiéru na MFF Rotterdam 2024. Ide o výnimočný strihový film, ktorý sa zaoberá propagandou. Prvýkrát sa Fínsko stalo samostatným štátom, keď sa v roku 1917 odtrhlo od rozpadajúceho sa ruského impéria. Keďže bolo svedkom hrôz prvej svetovej vojny a uvedomovalo si potenciálne hrozby budúcnosti, vláda iniciovala pre nastupujúcu generáciu tvrdú politiku. Všetky deti sa učili disciplíne, poctivosti a vlastenectvu. Bez výnimiek. Film obsahuje archívne zábery, fotografie, rozhlasové programy, knihy, časopisy a množstvo propagandistického materiálu, ako aj výpovede a denníkové záznamy detí a mladých ľudí. Je pochmúrnou, ale obrazovo fascinujúcou štúdiou toho, k akým politikám boli prinútené malé štáty susediace s Ruskom.

Ďalší z veľkolepých projektov majstra slow cinema Lava Diaza, balansujúceho na hrane žánrov. Film mal premiéru v hlavnej súťaži na MFF Locarno a ide o súčasť trilógie o filipínskej drogovej vojne (Philippines Drug War Trilogy). Nakrútený je na 16 mm materiál a aj digitálnou technológiou – čiže využíva dva prístupy k zaznamenávaniu reality, dokumentárny a štylizovaný, pričom ich kontrapozíciu Diaz povyšuje na princíp. Aj v tomto prípade ide o dramaturgickú skladačku, prepletené príbehy tvoria fresku súčasných Filipín a metaforicky v podstate stavu súčasného sveta. Mieša sa tu gangsterka s policajným vyšetrovaním, téma záchrany opíc a politickej nekompetentnosti, pornografia a nakrúcanie dokumentárnych filmov, LGBTI+ a násilie na ženách, a to všetko vo fascinujúcich obrazoch, meditatívnych a výtvarne komponovaných, ale niekedy i prekvapujúco akčných.

Ochutnávka sa koná od 21.6. do 27.6.2024 od 15:00 hod. do 18:00 hod. pre držiteľov Cinepassu ZADARMO!

Kubbo Select, OC Galeria Shopping, Toryská 5, Košice

www.kubboselect.sk

Príďte ochutnať vína rady Kaschauer z vinárstva Ostrožovič -Kaschauer Muškát žltý, Kaschauer Furmint, Kaschauer Pinot Noir Rosé, Kaschauer Lúbezné Frizzante.

Kubbo Select je rodinná firma, ktorá už od roku 2009 sprevádza svojich zákazníkov svetom gurmánstva. Kvalita, chuť a príbeh sú tie najpodstatnejšie kritéria pri výbere sortimentu.

Vinárstvo J&J Ostrožovič sa nachádza v čarovnom kúte Vinohradníckej oblasti Tokaj. Už takmer tridsať rokov sa špecializuje na tokajské vína najvyššej kvality, ktoré zrejú v tufových pivniciach. 58 hektárov vinohradov poskytuje ideálne podmienky pre pestovanie hroznových odrôd. Okrem prestížnych Tokajských výberov sa tu vyrábajú aj ľahké vína vhodné na každú príležitosť.

Satira Čert nespí je prvou filmovou adaptáciou predlohy spisovateľa a dramatika Petra Karvaša, ktorá zároveň rozbehla jeho dlhoročnú tvorivú spoluprácu s režisérom Petrom Solanom. Základ filmu, ktorý Solan nakrútil spolu s ďalším debutantom v hranom filme Františkom Žáčkom, tvoria tri Karvašove poviedky – Smutný káder, Typický prípad, Veľkorysá kampaň. Z hľadiska obsahu všetky spája svojimi pracovno-súkromnými problémami hlavná postava mladého, nesmelého úradníka Cyrila Kvasničku. Situačne komické ladenie filmu síce ostáva poplatné dobe vzniku, napriek tomu sa dá v druhom pláne cítiť nadhľad i sarkazmus. Napríklad pri odkrývaní typickej paranoje a ostražitosti režimu (podozrivosť smutného kádra), alebo pri vtedy už všeobecne reflektovanom frázizme, rozpore medzi neustále idealizovanou a žitou skutočnosťou.

Napriek tomu, že študoval réžiu, viac mu vyhovuje práca s fotoaparátom. Vo svojej tvorbe sa venuje dokumentárnej a portrétnej fotografii. Zaujímavá je pestrosť výberu jeho objektov, pretože pripomína kontinuitu vývoja, mapuje striedanie generácií a zaznamenáva oživenie slovenského filmu po dlhých rokoch mlčania. Na jeho fotografiách nájdete celú škálu tvorcov, ktorí tvoria podhubie slovenského filmu.

Tento dokumentárny film je vnútorným pátraním po starom otcovi režiséra, Štefanovi Trubanovi, ktorý bol odbojárom a počas druhej svetovej vojny ukrýval prenasledovaných, zbehov a Židov v okolí Banskej Štiavnice. Zároveň bol nadstrážmajstrom v Štiavnických Baniach a vykonával diverznú a výzvednú činnosť. Po vojne sa stal posledným demokratickým primátorom Banskej Štiavnice pred nástupom komunizmu vo februári 1948. Jeho vnuk sa s ním nikdy nestretol, a tak pri tomto pátraní nielen objavuje svojho starého otca ako človeka, ale aj odhaľuje vojnové udalosti v regióne Banskej Štiavnice. Cez súkromné dejiny sa tak dostávame k dejinám globálnym.

Projekcia za účasti tvorcov: Peter Gašparík (režisér)

Učiteľka literatúry Ana je obvinená z nevhodného správania, pretože svojim 17-ročným študentom navrhla pozrieť si film Agnieszky Holland Úplné zatmenie, aby lepšie pochopili Rimbaudovo dielo a život. Film sa venuje aj téme básnikovej homosexuality, čo rodičom prekáža. Začína sa boj o ospravedlnenie, ktorý vyvolá absurdnú reťazovú reakciu. Riaditeľka školy Eva pomaly ustupuje, čo ovplyvní dobré pracovné vzťahy. Škandál, ktorý nasleduje, má nepredvídateľné následky na Anin život, ale aj na život študenta Viktora, ktorého otec sa sťažuje. S každým ďalším súdnym sporom sa na povrch vynárajú postsocialistické fixácie a ovzdušie okolo Any aj Viktora sa stáva dusivým. Hlavnými témami filmu sú – okrem iného – otázky akceptácie, učiteľského povolania, podstaty moci a útlaku.

Pán Lazarescu má 63 rokov a žije v spustnutom činžiakovom byte s tromi mačkami. Jeho žena zomrela pred ôsmimi rokmi a dcéra sa presťahovala do Kanady.

Je sobota večer. Pán Lazarescu sa necíti dobre a volá pohotovosť – minuli sa mu tabletky a hľadá pomoc u susedov. Tí, vyrušení z domácej pohody, sa domnievajú, že starý pán si trošku viac vypil. Ambulancia konečne dorazí a začína sa absurdná odysea po nemocniciach, v ktorých sa lekári nemôžu zhodnúť na diagnóze, a teda ani na správnej liečbe. Zostávajú ľahostajnými a pán Lazarescu sa čoraz viac prepadá do hlbín bukureštskej noci.

„Film rozpráva o svete, v ktorom neexistuje láska k blížnemu. O človeku, ktorý potrebuje pomoc, ale všetci ho ignorujú,“ povedal Cristi Puiu.

Stavebný robotník a vedkyňa, odborníčka na machy a lišajníky, sa náhodou stretnú v jednom z bruselských parkov. A v podstate sa nič nestane. Bas Devos, pravdepodobne inšpirovaný Tsai Ming-liangom, vytvára zvláštnu, takmer snovú atmosféru a darí sa mu zachytiť niečo také efemérne, ako je plynutie času. Ide o film, ktorý sa vyslovuje k neuchopiteľným stránkam života bez toho, aby bol nudný, aby skĺzol do gýča, či nedajbože poučovania. Autor vytvára krásny príbeh utkaný zo svetiel a tieňov, zo záchvevov emócií, nádejí, a možno i lásky. Pozoruhodne jednoduchý vo svojej komplikovanosti a komplikovaný v jednoduchosti, minimalistický film o vzťahu z rovnakého vesmíru ako Jarmuschov film Paterson alebo Wendersove Dokonalé dni.

Film na Berlinale 2023 zvíťazil v sekcii Encounters a získal cenu FIPRESCI.

vstup na pozvánky

Medzinárodný filmový festival Art Film sa každoročne začína slávnostným otváracím ceremoniálom. Vzácni hostia, filmoví tvorcovia, umelci a partneri medzinárodného filmového festivalu majú možnosť ponoriť sa do nezabudnuteľnej atmosféry a pútavého programu, ktorý sa koná v košickej Kunsthalle. Hoci je program primárne určený pre pozvaných hostí, aj verejnosť má šancu zahliadnuť filmové hviezdy a byť svedkom toho, ako kráčajú po červenom koberci hodinu pred slávnostným ceremoniálom.

projekcia filmu: Gloria!, r. Margherita Vicario /Taliansko, Švajčiarsko, 2024/ (programová sekcia: Medzinárodná súťaž hraných filmov)

Na počiatku roka 1800 stojí neďaleko Benátok Ústav sv. Ignáca, čosi ako sirotinec, konzervatórium a kláštor v jednom. Už roky je domovom Teresy, mladej ženy s vizionárskym talentom, ktorý jej umožňuje načúvať svetu okolo seba a pretvárať ho, oživovať novou, súčasnou nadčasovou hudbou. Očarenie, ktoré zažíva, sa však naruší vždy, keď do jej snenia zasiahne realita a vráti ju späť k povinnostiam tichej a osamelo žijúcej slúžky, ktorú v kláštore všetci volajú Nemá. Všetko sa zmení, keď urobí výnimočný objav, a to práve vo chvíli, keď v kláštore vládne zmätok kvôli blížiacemu sa koncertu na počesť pápeža Pia VII., ktorý má prísť na návštevu.

Film premietame v pôvodnom znení (taliančina) s anglickými a slovenskými titulkami.

V roku 2200 si súkromnú detektívku Aline Ruby a jej partnera – androida – Carlosa Riveru najme bohatý podnikateľ, aby vypátrali známeho hakera. Na Marse zostúpia hlboko do podzemia hlavného mesta planéty, kde odhalia temný príbeh o mozgových farmách, korupcii a nezvestnom dievčati skrývajúcom tajomstvo o robotoch, ktoré môže zmeniť podobu vesmíru. Mars Express mal premiéru v roku 2023 na filmovom festivale v Cannes a v tom istom roku bol vybratý do súťaže na Medzinárodnom festivale animovaných filmov v Annecy. Bol nominovaný na Césara za najlepší animovaný film

„Naším cieľom je vrátiť divákom vesmírny a existenciálny závrat, ktorý v nich vyvolali klasiky tohto žánru ako Votrelec, 2001: Vesmírna odysea alebo RoboCop. Sci-fi, ktoré milujeme, sa nachádza v bode stretu žánru s budúcnosťou. Práve sci-fi umožňuje riešiť univerzálne témy ľudstva a jeho problémy.“

Jérémie Périn

Sira je členkou kočovného kmeňa Fulani, ktorý už päť dní putuje cez sahelskú púšť do mestečka Koursa na svadbu. Vydávať sa má práve Sira, a to za kresťanského farmára Jeana-Sidiho. Napriek tomu, že islamské právo šaría zmiešané moslimsko-kresťanské manželstvá nepripúšťa, náčelník kmeňa Tidiane ho povolil, pretože najdôležitejšia je láska. Po brutálnom útoku sa mladá nomádka odmieta vzdať bez boja a postaví sa proti islamistickému teroru. Feministický protipól k súčasnému spravodajstvu zo Sahelu.

Film mal svetovú premiéru na Berlinale 2023, kde získal Cenu divákov v sekcii Panoráma. Z deviatich nominácií na Ceny africkej filmovej akadémie (AMAA) získal ocenenia za najlepšiu réžiu a zvuk.

Obyvatelia jedného zapadnutého mestečka zistia, že sa má medzi nich narodiť démon. Bratia Pedro a Jimmy sa dozvedia, že na neďalekej farme hnisá démonická infekcia, ktorá spôsobuje otravu miestneho dobytka, preto sa ju pokúsia vyhnať zo svojho pozemku. Keďže nedodržiavajú správne postupy exorcizmu, svojím neuváženým konaním nechtiac vyvolajú epidémiu posadnutosti v celom okolí. Keď číha zlo je šokujúci nadprirodzený triler od argentínskeho majstra hororu, scenáristu a režiséra Demiána Rugnu, ktorý originálne spracováva hororový subžáner filmov o posadnutosti.

„Vždy sa snažím vytvoriť vlastný vesmír a niečo jedinečné v rámci žánru, pričom vždy uvažujem skôr ako divák než ako filmár. Mojím zámerom bolo, aby diváci zažili znepokojujúce situácie v kontexte každodenného života.“

Demián Rugna