„Človek si celý život myslí, že je slobodný len vtedy, keď nie je s nikým a ničím zviazaný. Keď sa môže voľne, bezstarostne túlať po svete. Až vtedy si však uvedomí, že sloboda naozaj znamená mať vlastný kúsok zeme pod nohami, mať svoj domov, kam sa môže vždy vrátiť.“ Hlavnými postavami filmu Ľalie poľné sú ľudia. Obyčajní, každodenní ľudia. Pútnici, žobráci, „veční tuláci“. Ľalie poľné sú vojnový film odohrávajúci sa však po skončení vojny. Film o jazvách, ktoré vojna zanecháva na dušiach tých, ktorí ju zažili a prežili. Vojnoví veteráni sa vracajú zo zákopov prvej svetovej vojny do rodného kraja s vidinou domova a zapustenia koreňov. Rovnako silná je však aj ich túžba po tuláctve a voľnom živote. Ľalie poľné Ela Havettu sú polyfonickou filmovou symfóniou, tvorivou parafrázou prózy Vincenta Šikulu Nebýva na každom vŕšku hostinec.

Rastislav Steranka