Film Arábia, označovaný medzinárodnou kritikou za „brazílsky filmový zázrak“, je v tematickej rovine zvláštny, nadčasový a univerzálny, ale v detailoch rozprávania realistický, až dokumentárny. Ide o štúdiu osamelosti a beznádeje, cez ktorú však presvitá iskierka nádeje a lásky, i keď len dočasne. Chlapec André býva neďaleko starej továrne na hliník, v ktorej nájde denník jedného z jej niekdajších zamestnancov. Film tento denník postupne obrazovo rekonštruuje a vytvára na prvý pohľad nenápadný a nedramatický príbeh putovania dávno mŕtveho muža v čase a priestore. Dostane sa do väzenia, pracuje v kameňolome a všelikde inde, zamiluje sa, rozíde, hľadá inú… V podstate ide o dokonalý portrét nudného života bez väčších zvratov na okraji spoločnosti a civilizácie, na okraji porozumenia. Mimoriadne presvedčivý, civilný a realistický prístup k výrazovým prostriedkom a zložitá naratívna štruktúra vytvárajú výraznú metaforu, nad ktorou stojí za to sa zamyslieť. Kombinácia neorealistického biografického štýlu a čistého formalizmu.