Československý film zažil v 60. rokoch 20. storočia neobvyklý rozkvet, ktorý dostal označenie „československá nová vlna“. Život Jana Procházku kopíruje jej osud od umeleckého vzostupu až po pád a pošpinenie normalizačnou komunistickou diktatúrou. Procházka sa k tomu dostal náhodným stretnutím s vtedajším prezidentom Antonínom Novotným. Z mladého spisovateľa ovplyvneného komunistickou ideológiou sa stal ambiciózny a rešpektovaný scenárista a dramaturg s hlbokým záujmom o človeka, ktorý túžil hovoriť pravdu. Československá rozprávka predstavuje toto obdobie vo forme poetickej koláže z vrcholných diel československej novej vlny. V ňom sa napriek ideologickým a cenzúrnym zásahom produkovali filmy, ktoré zaujali a rezonovali aj vo svete, pričom skryto, vo forme podobenstiev či alegórií, neskôr aj priamo a otvorene, reflektovali absurdnú realitu komunistického Československa.