Vizuálny experiment založený na dlhých, zväčša statických, dôsledne komponovaných čiernobielych záberoch. Traja turisti pri výstupe na horu. Vidíme ich len ako neidentifikovateľné bodky, ktoré nikdy nevystúpia zo vzdialenej anonymity. Hlavným hrdinom tohto filmu totiž nie sú ľudia, ktorí sa vydávajú na horu, ale hora samotná. Údolia zahalené snehom, erodované skalné útvary a majestátne štíty sú zobrazené v krištáľovo čistej čiernej a bielej farbe. Človek sa tu musí prispôsobiť a dúfať, že ho hora pustí ďalej. V závere majestátne pomalý tok obrazov náhle prerušia archívne zábery záchranného tímu. V minimalistickej zvukovej kulise sa mieša vietor, bzučanie hmyzu, zurčiaca voda a búrky do zvláštnej symfónie. Film je estetickým zážitkom s meditatívnym podtextom.