Ako môže vyzerať intímny vzťah medzi mužom a ženou, ak o sebe nevedia nič, dokonca ani to, ako sa volajú? Keď sa vymania zo všetkých sociálnych kategórií a zostane len ich najhlbšia podstata? Keď v roku 1972 prišiel do kín film Posledné tango v Paríži, kritika vyniesla do neba prácu a spôsob myslenia režiséra Bernarda Bertolucciho. Obdivovali aj jeho experimentálny prístup k hercom, ktorých tlačil do extrému, aby z nich vytrieskal autentické reakcie a emócie.

Chvíle slávy si užil aj Marlon Brando v hlavnej mužskej úlohe. Len mladučká Maria Schneider, ktorá túto rolu považovala za životnú príležitosť, z tohto príbehu vyšla ako porazená.

Pri nakrúcaní sa cítila duom Bertolucci – Brando vylúčená, oklamaná, ponížená, zneužitá – a aj znásilnená. Dlhé roky nikto nevedel, ako Posledné tango negatívne zasiahlo do jej života. Film Maria toto prázdne miesto vypĺňa.