Dominantným motívom Grečnerovho hraného debutu je stále aktuálna hrozba atómovej apokalypsy, ktorá v človeku neustále vyvoláva pocity neistoty, úzkosti a strachu. Vo filme Každý týždeň sedem dní sa toto ohrozenie nespája s konkrétnym vojnovým konfliktom, napriek tomu sa stáva každodenným pozadím v príbehu dvoch vysokoškolských študentov, Tura a Andreja. Každý z nich inak a z iných dôvodov pociťuje atomickú úzkosť. Turo ju vníma ako študent astronómie, študentovi sochárstva Andrejovi sa zase nedarí dokončiť pamätník hirošimskej tragédie. Vnútorne prežívaná úzkosť im obom zasahuje do vzťahov s ostatnými, a najmä do tých milostných. Z hľadiska formálneho spracovania sa Grečnerovi od prvých záberov darí sugestívne evokovať paradox života mladých v odcudzení a strachu z konca.

Martin Kaňuch