Kdesi v baskických horách je rieka a v nej ostrov. Oskar Alegria sem v detstve chodieval na prázdniny. Teraz v dospelosti sa sem vracia, aby tu strávil niekoľko mesiacov v splynutí s prírodou, osamelých spomienkach a meditácii. Na prvý pohľad je to pre film nudná téma, výsledkom je však zábavná, skoro až experimentálna, obrazová esej poskladaná zo starých rodinných filmov a aktuálnych záberov všadeprítomnej kamery, rozhovorov s poslednými žijúcimi miestnymi pastiermi a z úvah nad identitou, životom a zmyslom ľudskej existencie v dnešnom svete. Alegria sa stáva Robinsonom v nedotknutej prírode a v zabudnutej časti Európy zažíva rôzne, často komické, príhody, ktoré šarmantne komentuje.

„Zumiriki“ je staré baskické slovo, ktoré znamená „ostrov uprostred rieky“. Je to niečo, čo vo filme vidíte, ale nie je to vysvetlené, tak ako všetko dôležité, všetko, čo je odhalené bez toho, aby bolo vypovedané.

Oskar Alegria